Koronavirus a (ne)pripravené školstvo

Autor: Martin Greguš | 24.3.2020 o 14:44 | (upravené 28.3.2020 o 9:44) Karma článku: 5,69 | Prečítané:  1014x

Kde zostal v usmerneniach Ministerstva školstva rodič a dieťa?  Rodič v tejto mimoriadnej situácii musí zabezpečiť stravovanie detí, naplnenie voľného času detí, chod domácnosti a samotné štúdium detí.

Doplnok k článku: článok bol vytvorený 24.3. s cieľom poukázať na mnohé otvorené otázky a problémy s ktorými sa stretávajú zainteresované strany na vzdelávacom procese: učiteľ - rodič - žiak, média dňa 25.marca poobede informovali, že Ministerstvo školstva spustilo stránku www.ucimenadialku.sk, kde je mnoho kvalitných odpovedí na otvorené otázky z tohto príspevku. Výrazne sa zlepšila aj informovanosť. Naďalej však zostáva nevyjasnená štandartizácia a metodika hodnotenia žiakov a študentov na školách toho istého typu, spôsob zabezpečenia príjmacích pohovorov na školy a to predovšetkým na osemročné gymnázia, spôsob uskutočnenia maturitných skúšok a zabezpečenie učebných osnov pre vyučovanie online, priorít vyučovania pri dištančnom vzdelávaní pre prvý stupeň vzdelávania a zabezpečenie učiteľov, ktorý majú v tomto období doma vlastné deti, ktorým sa tiež musia venovať. Zároveň nie je stále k dnešnému dňu 28.3. zverejnený ucelený plán, čo v prípade, že školský rok bude ukončený a začne sa s výučbou až v septembri a krízový plán, čo sa stane, keď sa školský rok neotvorí ani v septembri a do školy sa nastúpi až v roku 2021.  Tu je pôvodny článok:

Od vypuknutia mimoriadnej situácie na Slovensku z dôvodu šírenia koronavírusu (COVID 19) môžeme na televíznych obrazovkách vidieť, v rozhlase počúvať, vyhlásenia rôznych politikov, členov krízového štábu, predstaviteľov štátnych hmotných rezerv, predstaviteľov územných samospráv a iných zložiek riadenia štátu.

Počiatočný chaos vystriedal „závan“ krízového riadenia štátu, tlačové besedy si „uzorpovalo“ pár vyvolených, informácia strieda informáciu. Krízový štáb informuje o počte nakazených, počte ochranných prostriedkov, stavov testov a pod.. S príchodom novej vláde sa intenzívne začalo komunikovať o podporných prostriedkoch pre podnikateľov, živnostníkov a zamestnancov.  Kde však zostala vzdelávanie a vyučovanie našich detí?

Na oficiálnych stránkach ministerstva v kapitole aktuality -  usmernenia k šíreniu koronavírusu (https://www.minedu.sk/usmernenia-k-sireniu-koronavirusu/) nájdeme 5 usmernení ministerstva, pričom tri usmernenia z 2.3.,9.3. a 11.3. sú všeobecné usmernenia k prevádzke na školách a boli vydané na základe pokynov ústredného krízového štábu v súvislosti so šírením respiračného ochorenia vyvolaného novým koronavírusom COVID-19, ktorý prijal ďalšie opatrenia a zákazy, ktoré sa dotýkali aj školstva. V usmernení ministerky školstva, vedy, výskumu a športu SR vo veci prerušenia vyučovania v školách a školských zariadeniach z 12. marca 2020  ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 3 ods. 8 vyhlášky č. 231/2009 Z. z. Ministerstva školstva SR o podrobnostiach o organizácii školského roka na jednotlivých typoch škôl v dôsledku ohrozenia života a zdravia detí, žiakov alebo zamestnancov škôl a školských zariadení na základe rozhodnutia hlavného hygienika a záverov Ústredného krízového štábu, ktoré je zapríčinené šírením respiračného ochorenia vyvolaného novým koronavírusom COVID-19 prerušuje vyučovanie na školách a školských zariadeniach v období od 16. marca 2020 do 29. marca 2020 vrátane. Ďalej v ňom píše, že riaditelia zabezpečia podľa podmienok a možností samoštúdium žiakov prostredníctvom elektronickej komunikácie s pedagogickými zamestnancami školy. Zároveň v tomto usmernení hovorí o dôležitých termínoch s pohľadu výuky, maturity a termínov prijímacích skúšok a testovania (https://www.minedu.sk/usmernenie-ministerky-skolstva-vedy-vyskumu-a-sportu-sr-vo-veci-prerusenia-vyucovania-v-skolach-a-skolskych-zariadeniach-z-12-marca-2020/). V poslednom usmernení z toho istého dňa vydáva Ministerstvo školstva posledné usmernenie týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahom v súvislosti s opatreniami prijatými 12. marca 2020 (https://www.minedu.sk/usmernenie-k-pracovnopravnym-vztahom-v-suvislosti-s-opatreniami-prijatymi-12-marca-2020/).

Otázka dňa: Má ministerstvo niečo ako kontinuity plán pre zabezpečenie vzdelávania v čase pandémie? Plán pre krízovú situáciu? Ak áno, kedy ho zverejní?

V každej dobrej súkromnej spoločnosti, ale aj každý zodpovedný človek rozmýšľa nad svojou budúcnosťou. Pripravuje si dobrý scenár, zlý scenár, sníva, teší sa keď niečo vyjde, smúti keď niečo neskončí tak, ako predpokladal. Ale vždy pracuje s viacerými scenármi. Človek by predpokladal, že kolos ako ministerstvo školstva takisto bude mať pre prípad krízy spracovaný plán a jednotlivé scenáre vývoja napr. čo robiť v prípade živelnej pohromy, v prípade nepriaznivého environmentálneho zaťaženia – napr. nepriaznivej smogovej situácie, ekologickej havárie alebo napr. pandémie. Takýto plán môže byť aktivovaný okamžite v prípade vzniku takejto situácie. Je to ako, keď človek ma hypotéku a vždy myslí na malú rezervu, keby ochorel, keby nemal dostatok zákaziek na najbližšie dva mesiace (plán môže mať aj napríklad, že si požičia od kamaráta alebo od rodiča. Ale má krízový plán, čo keby).

Ministerstvo 17.3. vydalo v rámci kapitoly aktualít ( nie ako usmernenie) článok: „Možnosti dištančného vzdelávania pre školy“, kde popisuje a odporúča využitie centrálne úložisko digitálneho edukačného obsahu „Viki“, vzdelávacieho portálu „Planéta vedomosti“, národného projektu „IT akadémia“, portálu „E-test“. Zároveň odporučilo riaditeľom škôl, aby zabezpečili pre svojich žiakov podmienky pre samoštúdium v rámci prípravy na Testovanie 9, resp. na maturitnú skúšku.  Žiakom odporúčajú pri domácej príprave využiť testy z predchádzajúcich ročníkov, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania. Toľko k aktivitám ministerstva školstva.

Plán kontinuity vzdelávania, odporúčania/usmernenia pre jednotlivé školy ako plánovať nasledujúce činnosti, čo do týchto plánov zahrnúť, odporúčania a usmernenie pre učiteľov ako sa vysporiadať s touto situáciou,  pre študentov a žiakov ako „študovať z domu“ ale aj  odporúčania rodičom „ako zvládnuť štúdium detí z domu“  som doteraz nečítal. Prečo je to dôležité? Pretože to môže trvať ešte týždne, možno mesiace pokiaľ sa to dostane do normálu.  Ministerstvo v usmernení z 12.3. píše, že riaditelia zabezpečia podľa podmienok a možností samoštúdium žiakov prostredníctvom elektronickej komunikácie s pedagogickými zamestnancami školy.

A kde zostal v týchto usmerneniach rodič a dieťa? Pedagogický proces s pohľadu laika zahŕňa trojuholník : učiteľ – žiak – rodič.

Čo trápi rodičov?

Je samozrejme veľa vecí, čo v týchto chvíľach trápi rodičov, niekedy aj viac ako samotné uzavretie škôl. V niektorých prípadoch to môžu byť až existenčné problémy v prípade napr. rodiny len jedného rodiča s dieťaťom, alebo viacerými deťmi.   Nehovorím o živnostníkoch s deťmi, ale treba si otvorene priznať, že pokiaľ táto kríza spojená s koronavírusom bude trvať dlhšie, tak tieto otázky sa dostanú na „stôl“ každej jednej domácnosti nielen na Slovensku ale aj vo svete. Ale prejdime na samotné vzdelávanie a školstvo. Rodič v tejto mimoriadnej situácii musí zabezpečiť :

  • stravovanie detí,
  • naplnenie voľného času detí,
  • chod domácnosti,
  • štúdium detí.
  • v prípade, že deti má na rôznych školách – každá škola ma v tejto situácii iné pravidlá, využíva iné metódy dištančného vzdelávania, iné programy ( napr. jedna webex, druhá zoom), z rodiča sa stáva IT technik ,
  • niektorí rodičia musia počas dňa pracovať „z domu“( homeoffice), pričom musia byť na základe dohody zo zamestnávateľom neustále online.

Mnohí rodičia sa snažia iniciatívne pomôcť jednotlivým vyučujúcim s online nástrojmi, čo však pre zmenu môže viesť, že aj na jednej škole v jednej triede na rôznych predmetoch sa využívajú viaceré metódy dištančného vzdelávania. S pohľadu rodiča chaos. Do toho neustále informácie cez edupage, nové a nové úlohy z jednotlivých predmetov. Chýba systematizácia, chýba sústredenie sa na priority. To čo v krízových situáciách sa robí v každej štandardnej firme, to sa v súčasnej dobe na školách nedeje. Dochádza k absurdnostiam, ktoré si človek číta v rôznych diskusiách, alebo sa dozvedá v telefonických rozhovoroch s priateľmi typu zadania z telocviku – urobte cvik natočte to na video a pošlite učiteľovi telocviku,  napíšte zadanie na telesnú výchovu o histórii strečingu na Slovensku a podobne. V čase krízy by som očakával usmernenie ministerstva, že vyučovať sa budú dištančnou metódou len prioritné predmety napr. na prvom stupni – matematika, slovenčina a prvouka.

Druhou zásadnou vecou, ktorá trápi rodičov je vybavenie počítačom, prípadne domácou tlačiarňou a kvalitným pripojením na internet. V prípade rodín s dvoma a viac deťmi, pokiaľ chodia deti na rôzne školy, každá škola chce online vyučovanie - rodina musí mať dva počítače pre deti a silné pripojenie na internet. Je treba si uvedomiť, že deti na nižších stupňoch vzdelávania nemusia mať ani takú počítačovú zručnosť, aby zvládli metódy dištančného vzdelávania.  Sú oblasti, kde pripojenie na internet nie je také dobré, ako vo veľkých slovenských mestách, alebo sociálne slabšie rodiny doma internet ani nemajú. Mnohé rodiny sa vzhľadom na predpoklad dlhšieho trvania mimoriadnej situácie rozhodli odísť na chalupy či vrátiť sa do svojich rodísk po Slovensku a internet v týchto prechodných bydliskách nedosahuje požadovanú kvalitu.

Treťou kľúčovou vecou pre mnohých rodičov je, ako zabezpečiť rodinu v týchto časoch, ako vysvetliť dieťaťu, že nemôže sa zúčastniť dištančnej výuky, lebo v domácnosti nemajú počítač alebo vhodné pripojenie, alebo majú len jeden počítač, ale otec či mama musí na ňom robiť lebo ma homeoffice alebo v tom istom čase brat či sestra musí byť tiež online.

Samostatnou kapitolou sú rodičia - učitelia. 

Čo trápi deti?

Po počiatočnej eufórii z „korona-prázdnin“ u detí pokiaľ nemajú zabezpečený celodenný program prevládne nuda. Väčšina z nich  prežíva novú skúsenosť – izoláciu od svojich obvyklých činnosti, sociálnych kontaktov a dennej rutiny. Toto môže na nich zanechať následky, ktoré v tejto chvíli nikto z nás nedokáže ešte posúdiť. Do tejto situácie prichádza pre mnohých z nich prvé stretnutie s dištančnou formou vzdelávania. Nové nástroje, nové úlohy a veľký dôraz na samostatnosť. Pritom ma napadá otázka, ako asi každého, od koľkých rokov je vhodná takáto forma vzdelávania? Deti trápia aj iné veci:

  • budú maturity? Ak áno - tak kedy?
  • bude povinné testovanie?
  • budú príjmačky na stredné školy, gymnázia, vysoké školy?
  • ak nebudú prijmačky na základe akého kľúča sa bude prijímať na stredné/vysoké školy?
  • na základe akých výsledkov sa budú dávať koncoročné známky na vysvedčenia?
  • budú sa krátiť prázdniny?

Veľa detí, trápia aj socio-ekonomické otázky - ako sa na mňa budú pozerať spolužiaci, keď nemám vlastný počítač, keď doma nemám internet.  Tieto otázky majú vplyv na samotný vývoj dieťaťa. Dieťa by nemalo pociťovať dlhodobo pocit neistoty.

Čo trápi učiteľov?

Kľúčovou otázkou je, ako to všetko zvládnuť. Prečo klúčovou? Lebo ministerstvo pravdepodobne na túto situáciu nemalo konkrétny plán kontinuity. Samotní učitelia majú plne ruky práce a starosti. Väčšine učiteľov na základných a stredných školách chýba skúsenosť a metodika hodnotenie dištančného modelu vzdelávania, nie sú určené pravidlá klasifikácia – uzavretie druhého polroku prípade, že by mimoriadna situácia trvala dlhšie.  Každá škola sa snaží robiť pre žiakov a študentov to najlepšie ako vie, ale treba zároveň konštatovať , že každá škola to robí inak. Neexistuje jednotná metodika pre ten istý typ základnej alebo strednej školy, ako zabezpečiť výučbu za rovnakých štandardizovaných podmienok  v tejto mimoriadnej situácii. Neexistujú priority výučby pre učiteľov za týchto podmienok, ako aj posúdenia vhodnosti jednotlivých časti výučby na metódy, ktoré v súčasnej dobe sa učitelia snažia používať. Áno, povieme si: „Mimoriadna situácia“. Ale predstavme si, že by sme takto postupovali v normálnom živote.

Na druhej strane mnohí učitelia zobrali zavretie škôl ako výzvu, snažia sa držať tempo výuky ako keby sa bežne vyučovalo a neberú do úvahy, že rodičia môžu mať homeoffice, majú doma viacero deti – a každý potrebuje počítač, každý ma svoju úlohu. Nasadené tempo sa za takýchto okolnosti nedá zvládnuť. Učitelia sa teraz samotnej príprave vyučovacieho procesu musia venovať podstatne viac ako pri bežnom dni, musia si pripravovať materiály pre online vzdelávanie a pre mnohých je to úplne nová skúsenosť. Sami sa musia sa učiť pracovať s niektorými nástrojmi online vzdelávania - predovšetkým video konferenciami. Mnohých učiteľov trápia pri tom aj nezodpovedané otázky GDPR a ochrana súkromia mladistvých. Niektorí učitelia zažívajú prieskum bojom a to tí, čo odmietali nové technológie a v tejto situácii sa im  musia venovať a musia ich zvládnuť v krátkom čase.

Čo je potrebné urobiť?

V prvom rade zverejniť plán. Ministerstvo školstva v spolupráci so školami by mali urýchlene uskutočniť pohotovostné plánovanie kontinuity vzdelávania. Pohotovostné plánovanie by malo identifikovať a riadiť pravdepodobné vplyvy na kontinuitu vzdelávania, ak:

  • školy budú zatvorené ešte dva týždne,
  • školy budú zatvorené ešte mesiac,
  • školy zostanú zatvorené do konca školského roka a s výučbou sa začne až v septembri.

Existuje veľa aspektov, ktoré je potrebné zahrnúť do tohto plánovania. Školy majú však najlepšie predpoklady na to, aby poznali svoje komunity a spôsob ako poskytovať podporu študentom a ich rodičov. V rámci týchto plánov je potrebné zodpovedať na základné otvorené otázky a stanoviť metodiky vrátane:

  • ako a kedy bude vedenie školy komunikovať so zamestnancami, študentmi a rodičmi
  • ako a kedy môžu študenti a rodičia kontaktovať učiteľov alebo školu
  • preferované spôsoby komunikácie, ktoré sú vhodné pre jednotlivé časti trojuholníka: učiteľ-žiak-rodič (môže zahŕňať poštu, e-mail, platformy digitálneho vzdelávania, webovú stránku školy, sociálne médiá, telefón, videokonferencie a používanie tlmočníkov).
  • prístupu k tvorbe a plánovaniu učebných osnov, pedagogike a hodnoteniu, ktorý je vhodný pre dištančné vzdelávanie
  • objasniť a oznámiť o nových zodpovednostiach v novej forme vzdelávania zamestnancov v školstve vrátane riaditeľov škôl, učiteľov a podporných pracovníkov
  • objasnenie a oznámenie, čo musia študenti a rodičia počas dištančného vzdelávania robiť, a upozorniť na to, že:
    • vzdelávacie aktivity musia byť samostatné a zvládnuteľné a nemali by sa príliš spoliehať na rodičov
    • rodičia nemusia byť vždy k dispozícii počas školského dňa na podporu učenia sa z domu - mnohí budú mať prácu, starostlivosť alebo iné povinnosti.
  • ak školy určia technológie, ktoré sú vhodné na podporu vzdelávania z domu, školy musia zvážiť:
    • vek študentov, berúc na vedomie, že mladí študenti nižších ročníkov nemusia byť tak dobre vybavení ako starší študenti na to, aby mohli používať technológie a učiť sa samostatne.
    • individuálne okolnosti študentov a rodín s tým, že:
      • niektorí študenti nemusia mať doma alebo doma majú obmedzený prístup k zariadeniam alebo internetu
      • študenti s dodatočnými vzdelávacími potrebami môžu potrebovať väčšiu podporu
    • súčasnú sebadôveru a schopnosti učiteľov využívať moderné technológie v dištančnom vzdelávaní.

Kľúčové otázky, na ktoré treba odpovedať, sú:

  • ako budú učitelia plánovať a vykonávať samotnú výuku?
  • aký obsah učebných osnov bude vyučovaný dištančnou metódou oproti klasickému vyučovaniu?
  • ako bude študentom poskytovaný obsah učebných osnov počas dňa a počas týždňa?
  • ako bude hodnotené učenie študentov?
  • ktoré skupiny žiakov budú pravdepodobne potrebovať ďalšiu podporu a ako budú podporované? (napríklad sociálne a ekonomicky znevýhodnení študenti)
  • objasniť a oznámiť o nových zodpovednostiach v novej forme vzdelávania zamestnancov v školstve vrátane riaditeľov škôl, učiteľov a podporných pracovníkov

Školy by sa mali zamerať na súčasné technológie používané v bežnom živote školy, vrátane infraštruktúry, hardvéru a aplikácií. Nové technológie by sa mali zvažovať až po procese plánovania implementácie, ktorý identifikuje prínosy a zváži súkromie a bezpečnosť. Zapojenie sa školy v súvislosti s novými technológiami si bude vyžadovať úsilie, za ktoré by mali byť učitelia primerané ohodnotení.

Výskum a prax nám hovoria, že študenti sa pravdepodobne budú učiť najlepšie z domova, keď učitelia:

  • poskytnú študentom a rodičom / rodinám informácie o tom, ako a kedy ich možno kontaktovať
  • nadviažu pravidelný kontakt so študentmi a rodičmi,
  • vytvoria a oznámia rozvrh alebo kalendár, ktorý ukazuje, čo sa od študentov očakáva - napríklad, čo sa od študentov bude požadovať, kedy
  • poskytnú spätnú väzbu študentom a rodinám o pokroku študentov,
  •  sa vyhnú „drvením“ študentov tým, že im dávajú príliš veľa vzdelávacích aktivít naraz  alebo napríklad prácu na celý týždeň naraz,
  • zahŕňajú rôzne činnosti / úlohy - napríklad tvorivé, analytické, kratšie alebo dlhšie,
  • využíva výhody toho, že sú doma, zahrnutím aktivít aplikovaného učenia - napríklad matematických aktivít, ktoré zahŕňajú varenie alebo sadenie na záhrade a pod.

Rodičia - na zabezpečenie kontinuity výučby pre vaše dieťa je dôležité, aby malo čo najviac rutiny a istoty. Na podporu vzdelávania doma nemusíte byť odborníkom na predmety alebo vychovávateľom. Vašou úlohou je spolupracovať so školou vášho dieťaťa, aby ste podporili jeho domáce vzdelávanie v tejto mimoriadnej situácii. Ak doma nemáte zariadenie alebo internet, obráťte sa na školu aby ste prediskutovali, ako bude vaše dieťa dostávať materiály ( telefonicky, poštou). Svojmu dieťaťu môžete poskytnúť podporu prostredníctvom stanovením denných rutín a očakávaní, poskytnutím priestoru pre vaše dieťa, v ktorom môže pracovať, poskytnutím dozoru zodpovedajúcu stupňu vývoja vášho dieťaťa, monitorovaním komunikácie s učiteľmi a najmä monitorovaním, koľko času trávi vaše dieťa online.

Zároveň je možné zaviesť „rutinu“ z Vašej strany aj do dennej komunikácie s dieťaťom.  Ráno sa opýtajte:

  • Čo sa dnes učíte?
  • Aké sú vaše vzdelávacie ciele alebo ciele?
  • Ako budeš tráviť čas?
  • Aké zdroje potrebujete? Akú podporu potrebujete?

Popoludní sa opýtajte:

  • Čo ste sa dnes naučili?
  • Čo bolo náročné? Mohli by ste prísť s stratégiou vyrovnať sa s rovnakým problémom, ak sa objaví znova
  • Si v poriadku? Potrebujete niečo požiadať svojho učiteľa? Potrebujete pomoc s niečím, aby si zajtra bol v pohode?

Tieto otázky umožňujú dieťaťu:

  • spracovať pokyny, ktoré dostanú od svojich učiteľov
  •  pomáhajú  im zorganizovať sa a stanoviť priority.

Treba si uvedomiť, že aj keď táto mimoriadna situácia prináša každému veľa problémov, má aj svoje pozitíva, ktoré vplývajú na vývoj našich detí, ale aj na celú spoločnosť:

  • medzigeneračnú solidaritu – napr. deti píšu listy starým rodičom, viacej s nimi telefonujú, komunikujú,
  • viac sa staráme o seba a aj o ľudí v našom okolí,
  • mládež sa učí variť a zvládať domáce práce,
  • uvedomujú si skutočné hodnoty života a význam komunity,
  • rodičia sa viac venujú deťom.

S pohľadu vzdelávania vedie deti k väčšej samostatnosti a vývoju kritického myslenia. Hlavnými negatívmi je nedostatok  priameho kontaktu učiteľ – dieťa ( odľahčiť výuku, zasmiať sa, skúmať reakcie) a v niektorých prípadoch zvýšená nervozita v domácnostiach ( rodič – dieťa, rodič - učiteľ). Mimoriadna situácia vyžaduje mimoriadne kroky. Dobre spravovaná krajina má však na mimoriadne situácie vopred pripravený plán. Plán, ktorý zabezpečí kontinuity činnosti bez výraznejších odchýlok a dopadov oproti štandardnej situácie. Cieľom akéhokoľvek plánu kontinuity, havarijného alebo núdzového plánu je minimalizovať prípadne škody a zachrániť hodnoty pre celú spoločnosť.

A teraz si každý sám za seba odpovedzme, či kroky v oblasti školstva - vzdelávania a informácie, ktoré dostáva verejnosť v trojuholníku: žiaci – učiteľ - rodič sú dostatočné?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Česká dedina vie, kto môže za koronu aj za zarastený rybník

Časy, keď je dvor na nezaplatenie rovnako ako čínska „pomoc“.


Už ste čítali?