Je to teda pravda alebo nie?
Pre verejný sektor pracuje pätina všetkých pracujúcich v hospodárstve, vrátane samospráv to je 416 tisíc zamestnancov. Tretina z nich pracuje v školstve, desatina v zdravotníctve. Ministerstvo financií spracovala v marci 2020 správu pod názvom: „Revízia výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe.“ V rámci podporných materiálov k tejto veľkej analýze spracoval Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií aj analýzu pod názvom: Vedľajšie príjmy zamestnancov štátnych a súkromných organizácií. Príspevok je spracovaný výňatkami z tohto dokumentu.
Útvar zvolil jednoduchú metodiku a to analýzu oficiálnych príjmov a údaje o vymeriavacích základoch v Sociálnej poisťovni za rok 2018. Tieto údaje priradili podľa príjmu k jednotlivým zamestnávateľom a druhom práce (prac. pomer / dohoda). Následne boli spárované s údajmi z daňových priznaní. Analýza neobsahuje údaje o ozbrojených zložkách (policajti, vojaci), ktorý majú vlastný odvodový systém.
Vedeli ste, že takmer polovica lekárov či učiteľov má vedľajší príjem?
Ako hlavný zamestnávateľ je definovaný ten, u ktorého má zamestnanec zamestnanecký pomer (nie dohodu) a od ktorého dostal každý mesiac viac ako polovicu príjmu. Vedľajšie príjmy boli rozdelené do troch hlavných kategórií – dohoda u vlastného hlavného zamestnávateľa, akýkoľvek pracovný pomer (dohoda či zamestnanecký pomer) u iného zamestnávateľa a ostatné (čisté príjmy z podnikania, kapitálu, prenájmu,...). Tak napríklad 34% lekárov ma vedľajší príjem zo závislej činnosti pre iného zamestnávateľa, u učiteľov na prvom stupni, SŠ a MŠ je to 28%. Pri štátnych úradoch je to 10%.
Pri učiteľoch MŠ, ZŠ, SŠ má vedľajší príjem výšku 6% z celkového príjmu, v štátnych úradoch 9%, pri lekároch je táto výška 13%.
Aké boli hlavné zistenia tejto analýzy?
Zamestnanci štátu majú vedľajšie príjmy častejšie než tí v súkromnom sektore (21 % vs. 9 %)
Determinantom je skôr odvetvie ako vlastníctvo. Viac bočných príjmov je v odvetviach školstva, umenia, zdravotníctva.
Podiel z vedľajších príjmov tvorí v priemere 10 % celkového príjmu jednotlivca
Vedľajšia práca častejšia u ľudí s VŠ vzdelaním, s vyšším príjmom. Najčastejšie ľudia pracujú v tom istom odvetví, z ktorého majú hlavný príjem, prípadne v školstve alebo verejnej správe.
Rozdiel v miere vedľajších príjmov medzi štátom a súkromným sektorom je v doprave, IT a vo vedeckých / odborných činnostiach.
Zamestnanci úradov samospráv majú vedľajší príjem častejšie ako zamestnanci štátnych úradov
Ostatné zistenia sú podrobne rozpísané v samotnej správe a v prezentácii Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií .
Zdroj, podklady a autor grafov: MF SR:Vedľajšie príjmy zamestnancov štátnych a súkromných organizáciía prezentácia Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstvo financií Slovenskej republiky k predmetnej téme
Občianska iniciatíva STOP zelená - udržateľnosť, príroda, ľudia, život, Slovensko...