Koľko štátnych zamestnancov má podľa analýzy MF vedľajšie príjmy? V akej výške?

Autor: Martin Greguš | 28.9.2020 o 0:33 | (upravené 28.9.2020 o 6:54) Karma článku: 10,46 | Prečítané:  7874x

Jeden z rozšírených mýtov je, že u niektorých povolaní (napríklad učitelia) si zamestnanci k oficiálnemu platu musia privyrábať bokom. Podobne sa traduje, že mnohí lekári stíhajú okrem oficiálneho úväzku ešte niekoľko vedľajších.

Je to teda pravda alebo nie?

Pre verejný sektor pracuje pätina všetkých pracujúcich v hospodárstve, vrátane samospráv to je 416 tisíc zamestnancov. Tretina z nich pracuje v školstve, desatina v zdravotníctve. Ministerstvo financií spracovala v marci 2020 správu pod názvom: „Revízia výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe.“ V rámci podporných materiálov k tejto veľkej analýze spracoval Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií aj analýzu pod názvom: Vedľajšie príjmy zamestnancov štátnych a súkromných organizácií.  Príspevok je spracovaný výňatkami z tohto dokumentu.

Útvar zvolil jednoduchú metodiku a to analýzu oficiálnych príjmov a údaje o vymeriavacích základoch v Sociálnej poisťovni za rok 2018. Tieto údaje priradili podľa príjmu k jednotlivým zamestnávateľom a druhom práce (prac. pomer / dohoda). Následne boli spárované s údajmi z daňových priznaní. Analýza neobsahuje údaje o ozbrojených zložkách (policajti, vojaci), ktorý majú vlastný odvodový systém.

Vedeli ste, že takmer polovica lekárov či učiteľov má vedľajší príjem?

Ako hlavný zamestnávateľ je definovaný ten, u ktorého má zamestnanec zamestnanecký pomer (nie dohodu) a od ktorého dostal každý mesiac viac ako polovicu príjmu. Vedľajšie príjmy boli rozdelené do troch hlavných kategórií – dohoda u vlastného hlavného zamestnávateľa, akýkoľvek pracovný pomer (dohoda či zamestnanecký pomer) u iného zamestnávateľa a ostatné (čisté príjmy z podnikania, kapitálu, prenájmu,...). Tak napríklad 34% lekárov ma vedľajší príjem zo závislej činnosti pre iného zamestnávateľa, u učiteľov na prvom stupni, SŠ a MŠ je to 28%. Pri štátnych úradoch je to 10%.

Pri učiteľoch MŠ, ZŠ, SŠ má vedľajší príjem výšku 6% z celkového príjmu, v štátnych úradoch 9%, pri lekároch je táto výška 13%.

Aké boli hlavné zistenia tejto analýzy?

  • Zamestnanci štátu majú vedľajšie príjmy častejšie než tí v súkromnom sektore (21 % vs. 9 %)

  • Determinantom je skôr odvetvie ako vlastníctvo. Viac bočných príjmov je v odvetviach školstva, umenia, zdravotníctva.
  • ​Podiel z vedľajších príjmov tvorí v priemere 10 % celkového príjmu jednotlivca
  • Vedľajšia práca častejšia u ľudí s VŠ vzdelaním, s vyšším príjmom. Najčastejšie ľudia pracujú v tom istom odvetví, z ktorého majú hlavný príjem, prípadne v školstve alebo verejnej správe.
  • Rozdiel v miere vedľajších príjmov medzi štátom a súkromným sektorom je v doprave, IT a vo vedeckých / odborných činnostiach.
  • Zamestnanci úradov samospráv majú vedľajší príjem častejšie ako zamestnanci štátnych úradov

Ostatné zistenia sú podrobne rozpísané v samotnej správe a v prezentácii Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií  . 

Zdroj, podklady a autor grafov: MF SR:Vedľajšie príjmy zamestnancov štátnych a súkromných organizáciía prezentácia Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstvo financií Slovenskej republiky k predmetnej téme

Občianska iniciatíva STOP zelená - udržateľnosť, príroda, ľudia, život, Slovensko...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovičova reforma: Koľko pridá zamestnancovci a vezme živnostníkovi?

A ako sa predraží prenájom či predaj bytu? Pozrite si prepočty.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kolúznu väzbu treba zmeniť

Väzba nenahrádza trest. Má byť humánna.

Komentár Ondreja Podstupku

Ako dlho sa dá opakovať tá istá chyba?

Tentoraz to určite bude iné. No určite.


Už ste čítali?