Antigenový test vs PCR test. Výsledky štúdie z ČR. Je v tom chaos, ako sa ma laik vyznať?

Autor: Martin Greguš | 28.10.2020 o 7:11 | (upravené 28.10.2020 o 9:27) Karma článku: 10,32 | Prečítané:  16036x

Česká republika zvažovala plošné testovanie predtým, ako bola o ňom prvá zmienka u nás. Antigénové testy podrobila Fakultná nemocnica MOTOL najprv porovnávacej metóde s výsledkami testov PCR.  Aké sú výsledky štúdie?

Porovnávacia štúdia mala odpovedať na otázky, či je možné doteraz najspoľahlivejšiu metódu testovania na Covid-19, teda PCR, nahradiť metódou novou, u ktorej testovanie trvá kratšiu dobu - približne 30 minút. Skúmala sa jednak celková citlivosť antigénnych testov, tzn. u jedincov bez ohľadu na prejavené príznaky, a ďalej citlivosť u tých, u ktorých sa aspoň jeden z uvádzaných príznakov choroby Covid-19 prejavil. Príspevok je spracovaný výňatkami z tejto správy. 

Už v predchádzajúcom období sa k tejto téme vyjadrila Spoločnosti pre lekársku mikrobiológiu a Laboratórna skupina COVID Ministerstva zdravotníctva ČR, ktorá vypracovala v spolupráci s Národním referenčným laboratóriom SZÚ pre chrípku a nechřipková respiračné vírusové ochorenia. Z ich stanoviska vyberám:

Diagnostika infekčného ochorenia založená na detekciu antigénu, ktorý je špecifický pre dané infekčné agens, poskytuje výhodu rýchlosti testu (do 15 až 30 minút), jednoduchosti prevedenie a relatívne nízkej ceny. Nevýhodou býva nižšia citlivosť testu. V súvislosti s diagnostikou COVID-19 sú skúsenosti s antigénnymi testami v ČR zatiaľ obmedzené, ale z medzinárodnej odbornej literatúry vyplýva, že aj v tomto prípade platí, že antigénne test má nižšiu senzitivitu (uvádzanou väčšinou v rozmedzí 85 až 95%) v porovnaní s metódou PCR, ktorá je považovaná za zlatý štandard diagnostiky COVID-19.

Antigénne test nemožno chápať ako rovnocenný ekvivalent PCR diagnostiky. Vôbec by nemal byť používaný ako skríningový k vyšetrovaniu jedincov s nízkou pravdepodobnosťou infekcie (tj. napríklad u asymptomatického jedinca bez kontaktu s ochorením alebo pre skríning na letiskách či hraničných vstupoch). Výsledky je nutné interpretovať obozretne a v kontexte epidemiologickej situácie, zvlášť potom pamätať na riziko falošnej negativity v oblastiach s vyššou prevalenciou ochorenia a na riziko falošnej pozitivity v oblastiach s nižšou prevalenciou ochorenia. Je zrejmé, že najvyššie pravdepodobnosť zachytenie antigénu SARS-CoV-2 v klinickom materiálu je tesne (- 1 deň) pred manifestáciou ochorenia a v prvých dňoch ochorenia (do 5 dní od začiatku príznakov).

V podobnom duchu sa nesie aj stanovisko Rakúskej spoločnosti pre infekčné choroby a tropickú medicínu k testovaniu SARS-CoV-2 pod ktoré sa podpísali Univ.-Prof. Dr. Florian Thalhammer, prezident a Univ.-Prof. Dr. Günter Weiss, viceprezident spoločnosti

Podľa nich nesystematické, nereflektivné, rozsiahle testovanie a preverovanie v cestovnom ruchu alebo iných oblastiach spoločenského života (najmä u zdravých ľudí bez príznakov) nie je vhodným prostriedkom na získanie presných informácií o epidemiologickej situácii, alebo dokonca prostriedkom na obmedzenie pandémie. Namiesto necielených hromadných testov by malo byť vyšetrovanie obmedziť na rizikové skupiny, teda na pacientov s typickými príznakmi COVID a predchádzajúce expozíciou, alebo podľa situácie na pacientov z rizikových oblastí, ako sú nemocnice alebo opatrovateľská zariadení.

Ako dopadli výsledky porovnávacej štúdie?

Počas testovacej štúdie, ktorá prebehla v minulom týždni (21.10.2020 - 24.10.2020), vyšetril tím pracovníkov Ústavu lekárskej mikrobiológie 2. LF UK a Fakultnej nemocnice Motol v spolupráci s odberovým miestom FN Motol celkom 591 jedincov, ktorí navštívili odberové miesto a súhlasili s odbermi z nosohltana na účely porovnávacej štúdie. Vekový priemer testovaných osôb bol 40 rokov (vekové rozpätie 11 až 78 rokov). Jeden alebo viac príznakov ochorenia COVID-19 pri sebe pozorovalo 290 jedincov (49%), zvyšných 391 jedincov neuvádzalo žiadny z nasledujúcich príznakov: kašeľ, bolesť svalov, kĺbov, zimnica, hnačka, zvracanie, zvýšená teplota, strata chuti a čuchu.

"Výsledky štúdie sú naozaj ďaleko za očakávaním. Celková senzitivita antigénnych testov sa podľa nášho zistenia pohybuje pod hranicou 70%. Náš odhad bol pritom približne 85%, "hovorí prof. MUDr. Pavel Dřevínek, Ph.D., prednosta Ústavu lekárskej mikrobiológie 2. LF UK a FN Motol, a dodáva: "Dá sa povedať, že 3 z 10 Covid + pacientov, a to dokonca aj ak majú príznaky, antigénne testy vôbec nerozpoznajú!"

Aké sú teda konkrétne výsledky v tejto konkrétnej štúdii?

Celková senzitivita skúmaných antigénnych testov v teste FN Motol. Pozitívny výsledok bol metódou PCR zachytený v 222 prípadoch (u 168 jedincov s príznakmi a u 54 bez príznakov). Antigénne test 1 preukázal pozitivitu v 148 prípadoch (z toho u 124 jedincov s príznakmi), antigénne test 2 vyšiel pozitívny vo 141 prípadoch (z toho u 116 jedincov s príznakmi). Kým antigénne test 1 nevyšiel pozitívny ani v jednom prípade negatívneho PCR, u antigénneho teste 2 bola taká situácia zaznamenaná v dvoch prípadoch, čo indikuje riziko vzniku falošne pozitívnych výsledkov (skutočná negativita PCR bola u oboch týchto vzoriek potvrdená prevedením dvoch rôznych PCR).

Kompletné výsledky štúdie si môžete pozrieť tu .

Záver:

Postup Českej republiky, keď najprv otestovala a porovnala antigénové testy vs PCR testy (ich presnosť v praxi) je zaujímavým príspevkom "správnej praxe".  

Napriek výsledkom štúdie myslím si, že použitie antigénových testov má svoj zmysel. Po rozhovoroch s niekoľkými priateľmi z Oravy, ktorí majú pozitívny nález som dospel záveru, že sú aj napriek svojmu pozitívnemu nálezu spokojní.  Spokojní s tým, že nebudú ďalej šíriť nákazu a ochránia svoje okolie a najbližších od možnej nákazy. 

PCR testy, ktoré sú v súčasnosti považované za "zlatý štandard kvality pri detekcii vírusu" poskytnú výsledky v priebehu až niekoľkých dní, kým antigénové testy sú oveľa rýchlejšie, avšak menej spoľahlivé.  Pri tak výraznom zasiahnutí regiónu, ako je napr. Orava alebo Bardejov by z časového hľadiska nebolo možné vykonať dostatočne rýchlo PCR testy. Z tohto pohľadu, ak sa rozhodne testovať také množstvo ľudí, je možné použiť len rýchlejšiu testovaciu metódu.

Je pochopiteľné, že odborné komisie a experti v oblasti mikrobiológie sa jednoznačne vyjadrujú k rozdielom medzi testami. Väčšina aj laickej verejnosti chápe rozdiel medzi PCR testom a antigénovým testom. Je takisto jasné, že v súčasnej dobe je "zlatým štandardom PCR test". Jeho najväčšou nevýhodou je jeho pomalosť. Jeho výhodou jeho presnosť. 

Vo finále by malo dôjsť, v období veľkého šírenia COVID, ku vhodnej kombinácii použitia PCR testov a antigénových testov (napr. v lokálnych centrách nákazy, pri vstupe do nemocnice, rýchlo pretestovanie najviac ohrozených skupín obyvateľstva, testovanie pred podujatím, rýchlotestovanie pri návšteve lekára alebo na hraniciach pri vstupe do krajiny), ktoré poskytnú výsledok už v priebehu 15-20 minút. Vhodné nastavenie kombinácie použitia oboch metód by malo viesť k zníženiu rýchlosti šírenia epidémie.  

Zdroj: https://www.fnmotol.cz/_sys_/FileStorage/download/3/2854/priloha_vysledky-srovnavaci-studie-antigen-vs-pcr.pdf

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.

Dobré ráno

Dobré ráno: Zvoliť generálneho prokurátora je len prvý krok

Vypočutia trvali 36 hodín, voľba mala byť už v tieto dni.


Už ste čítali?