Vplyvom znečisteného ovzdušia predčasne zomierajú stovky Slovákov. Ako je na tom Váš okres

Autor: Martin Greguš | 25.3.2021 o 10:44 | (upravené 25.3.2021 o 14:02) Karma článku: 5,74 | Prečítané:  1633x

V záplave správ zanikla aktuálna informácia Ministerstva životného prostredia o stave znečistenia ovzdušia na Slovensku. Najvyššia koncentrácia znečisťujúcich látok v ovzduší je v okolí Žiliny a Košíc. Ako je na tom Váš okres?

Znečistenie ovzdušia na Slovensku je dlhodobý problém. Najvyššia koncentrácia znečisťujúcich látok v ovzduší je v okolí Žiliny, Košíc a Ružomberka. V týchto oblastiach im možno pripísať viac ako 5 % úmrtí. V tejto súvislosti Slovensko čelí aktuálnej žalobe zo strany Európskej komisie (EK). V minulosti bolo viackrát kritizované za nedostatočné prevedenie právnych predpisov Európskej únie v oblasti kvality ovzdušia a za vysokú úroveň vystavenia znečisťujúcim látkam. S podporou EU vypracoval Inštitút EP vo februári tohto roku komentár 1/2021 pod názvom „Niečo je vo vzduchu“. Tento článok je tvorený aj výňatkami z tohto komentára.

Aká je realita na Slovensku v oblasti znečistenia ovzdušia¹?

Odhaduje sa, že súčasné koncentrácie PM2,5, PM10 a oxidu dusíka (NO2) majú za následok každoročne asi 1 600 predčasných úmrtí. Vplyv na chorobnosť je 2,7 milióna dní s obmedzenou aktivitou a 138 000 pracovných dní, spolu s 431 ďalšími prípadmi chronickej bronchitídy a 99 prípadmi astmy ročne. Peňažné náklady, náklady na úmrtnosť a chorobnosť, dosahujú 3,0 miliardy EUR (pri použití metodiky Hodnota života v roku straty) a 5,8 miliárd EUR (pri použití hodnoty štatistickej metodiky života), čo predstavuje 3,6% až 6,9% hrubej domácej hodnoty produkt (HDP) v roku 2017.

Slovensko je podľa štatistiky o vystavení obyvateľstva prachovým časticiam tretia najhoršia krajina EU. V prípade, že máte záujem o porovnanie s predchádzajúcom obdobím prosím prečítajte si náš príspevok publikovaný pred rokom.

Dlhodobé pôsobenie prachových častíc na človeka zvyšuje výskyt astmy, kardiovaskulárnych problémov, pľúcnych chorôb a dokonca vedie k predčasnej smrti. Vyplýva to zo štúdie Inštitútu environmentálnej politiky (IEP), vypracovanej v spolupráci so Svetovou bankou (World Bank).

Úmrtiam by sa zabránilo, ak by sa hustota škodlivín znížila na hodnotu, odporúčanú Svetovou zdravotníckou organizáciou (10 μg/m3 pre PM2,5 a 20 μg/m3 pre PM10). Odhady vychádzajú z epidemiologických štúdií, ktoré poukazujú na priamy vplyv zvýšenej koncentrácie znečisťujúcich látok na zdravie.

Čo je potrebné urobiť na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku?

Občianska iniciatíva STOP ZELENÁ podporuje kroky, ktoré sa pripravujú v oblasti zlepšenia kvality ovzdušia na Slovensku a sú v súčasnej dobre prioritami aj Ministerstva životného prostredia.

Ministerstvo napríklad podľa dostupných informácii sa  pripravuje použiť najväčšiu časť z miliardového balíka v rámci plánu obnovy vyčleneného na "zelené projekty", to znamená až 500 mil. eur do komplexnej obnovy rodinných domov. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) pripravilo projekt s názvom „Zelené domy“, ktorého ambíciou je podporiť 40-tisíc projektov obnovy rodinných domov. Zelená obnova bude zahŕňať celý komplex opatrení. Od výmeny okien cez zateplenie, zachytávanie dažďovej vody, až po kúrenie a výmenník na ohrev teplej vody. 

OZ predovšetkým podporuje:

  • prijatie novely zákona o ovzduší, ktorou upraví mechanizmus povoľovania zdrojov znečistenia ovzdušia,
  • komplexnú obnovu rodinných domov vrátane výmeny zastaraných kotlov, ktorá  by mala byť financovaná z Plánu obnovy. Zníži potrebné množstvo energie na vykúrenie domu a vymení zdroj vykurovania za efektívnejší, čím zlepší lokálnu kvalitu ovzdušia. Obávame sa však, že pri predpokladanej sume spoluúčasti 50% bude projekt náročný na dosiahnutie pre nižšie príjmové skupiny. Zároveň cieľ znížiť energetickú náročnosť domov o 30 % je podľa nás málo ambiciózny.
  • zvýšenie poplatkov za znečisťovanie ovzdušia pre podniky. Nezvyšovali sa posledných 20 rokov a momentálne už preto nepredstavujú motiváciu na ďalšie znižovanie emisií. Poplatky by mali motivovať priemysel na prechod na čistejšie technológie.
  • návrh nového indexu kvality ovzdušia pre slovenské podmienky - lepšia informovanosť občanov o aktuálnej kvalite ovzdušia (prehľadný semaforový systém).

Slovensko je jednou z najpriemyselnejších krajín v EÚ. To spôsobuje vyššiu produkciu priemyselných emisií, ako je priemer v EÚ. Preto je cieľ v oblasti dekarbonizácia priemyslu adekvátny a plne ho podporujeme. Dosiahnutie uhlíkovej neutrality na Slovensku nebude možné bez dekarbonizácie priemyslu a energetickej efektívnosti vo všetkých oblastiach výroby a spotreby energie.

Zásadne nesúhlasime s rozširovaním baní na ťažbu uhlia na našom území a v krajinách Európskej Únie, a dlhodobo upozorňujeme aj na prebiehajúci spor medzi ČR a Poľskom ohľadom rozširovania bane Turow.  V tejto oblasti znova vyzývame Ministra Budaja, aby na pôde EUVyšehradskej štvorky plne podporil českých predstaviteľov v ich „boji proti rozširovaniu“ bane Turów. Pôvodnú otvorenú výzvu si môžete prečítať tu.

article_photo

Áno, poviete si možno, je to od nás ďaleko. Nie je to na hraniciach so Slovenskom, tak čo nás potom.  Obe krajiny sú však naši susedia a Poľsko má viacero "banských " regiónov aj v blízkosti Slovenska. Čo keď sa najbližšie tento scenár, aký použil pri rozširovaní bane Turów, zopakuje v budúcnosti pri existujúcich baniach v blízkosti regiónu Kysúc.

Napriek stabilnému poklesu ťažby a spotreby v posledných desaťročiach ostáva uhlie jedným z hlavných palív v Európskej únii. Stále zabezpečuje štvrtinu produkcie elektriny. Ťaží sa v 41 regiónoch v 12 štátoch Únie. Uhoľné bane a elektrárne dávajú prácu asi 240 tisíc ľuďom. Zo 41 uhoľných regiónov je 10 v krajinách Vyšehradskej skupiny, 6 v Poľsku. Z 50 najznečistenejších miest v Európe sa 33 nachádza v Poľsku.

V otázkach rozširovania uhoľných baní v našom okolí, ale aj v rámci EU by sme mali byť principiálny. Jedná sa vo väčšine prípadov o súkromné podniky, ktoré produkujú zisk pre konkrétnych vlastníkov. Všeobecne  otázka je prečo mi ostatní občania máme trpieť znečistenie ovzdušia len kvôli zisku konkrétnej firmy, v prípade štátnych firiem konkrétneho štátu. Máme právo na ochranu nášho ovzdušia. Znečistenie ovzdušia nepozná hranice.

Česká republika už predstavila svoj plán na výrazne utlmenie banskej činnosti na svojom územi v súlade s požiadavkami EU, Poľsko so svojou stratégiou v tejto oblasti je na chvoste EU, jeho energetická stratégia a plán transformácie banských regiónov je málo ambiciózny oproti iným štátom EU.

Kľúčom k dosiahnutiu ambicióznych klimatických cieľov je využívanie energie z obnoviteľných zdrojov trvalo udržateľným spôsobom. A týka sa to aj biomasy, ktorej najväčšími rizikami pri jej získavaní a využívaní sú: čistenie lesov od drevných zvyškov, nárast kamiónovej dopravy v dôsledku výroby paliva z biomasy a jeho následného rozvozu na veľké vzdialenosti, či chemizácia pozemkov pri účelovom pestovaní rýchlorastúcich drevín.

Využívanie biomasy nemôže byť v budúcnosti na úkor ochrany slovenských lesov a ovzdušia. Zároveň nepodporuje spoluspaľovane biomasy s uhlím. A v neposlednom rade požadujeme, aby sa zvyšky nekvalitného dreva spaľovali iba v zariadeniach podľa najlepšie dostupných technológií (tzv. BAT).

Občianska iniciatíva STOP zelená - udržateľnosť, príroda, ľudia, život, Slovensko...

Zdroje a  výňatky textov pod číslom1: IEP - komentár 01/2021 Niečo je vo vzduchu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovičova reforma: Koľko pridá zamestnancovci a vezme živnostníkovi?

A ako sa predraží prenájom či predaj bytu? Pozrite si prepočty.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kolúznu väzbu treba zmeniť

Väzba nenahrádza trest. Má byť humánna.

Komentár Ondreja Podstupku

Ako dlho sa dá opakovať tá istá chyba?

Tentoraz to určite bude iné. No určite.


Už ste čítali?